História

Osídlenie nastalo koncom eneolitu a začiatkom doby bronzovej – našli sa tu mohyly kultúry východoslovenských mohýl na Blatnom vrchu.

Kožany sa spomínajú z roku 1427, keď tu bolo 20 port. Obec je doložená z roku 1427 ako Kozan, neskôr ako Koszany (1786), Kozsán (1808);

po maďarsky Kozsán. Patrila Perényiovcom (panstvu Kučín), v polovici 15. storočia panstvu Nový hrad. Obyvatelia chovali a predávali ošípané.

V roku 1787 mala obec 27 domov a 202 obyvateľov, v roku 1828 mala 32 domov a 247 obyvateľov. Za I. ČSR pracovali v lesoch a v poľnohospodár­stve. V chotári pôsobila v roku 1944 partizánska skupina Čapajev. Veľká časť obyvateľov pracovala v Bardejove a Košiciach, pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

Súčasnosť obce

Demografia

  • Počet obyvateľov k 31.12.2007 spolu 121
    •      muži 64
         ženy 57
  • Predproduktívny vek (0-14) spolu 24
  • Produktívny vek (15-54) ženy 24
  • Produktívny vek (15-59) muži 39
  • Poproduktívny vek (55+Ž, 60+M) spolu 34
  • Celkový prírastok (úbytok) obyv. spolu -12
    •     muži -6
        ženy -6
Infraštruktúra

Občianska a technická vybavenosť:

  • Predajňa potravinárskeho tovaru
  • Knižnica
  • Rozvodná sieť plynu

Štatistický úrad Slovenskej republiky, Mestská a obecná štatistika

Príroda

Kožany ležia v Nízkych Beskydách v doline ľavostranného prítoku Tople. Nadmorská výška v strede obce je

244 m n. m. a v chotári 220 - 400 m n. m. Povrch chotára je mierne zvlnená pahorkati­na na treťohornom flyši.

Súvislý les s porastom buka a borovice je len v južnej časti.

Chrám Stretnutia Pána so Simeonom

Cerkva Stretnutia Pána so Simeonom bola postavená v druhej polovici 18.storočia. Trojdielna stavba pozostáva z oltárnej miestnosti,

hlavnej lode a babinca. V dôsledku došteného šalovania pôsobí cerkva zvonku dojmom dvojpriestorovej stavby, avšak trojdielnosť

priestoru je zvýraznená tromi vežami, ktoré sú harmonicky zakomponované do bohato členenej šindľovej strechy. V interiéri sa zacho-

vali vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z rokov 1793-1797. Zaujímavé sú okenné mreže, ručne kované v

gotickom štýle. Ikonostas je zo začiatku 18. storočia. Zvláštnosťou je, že ikonostas má iba dvoje dverí (cárske - v prostriedku, a diakonské-

na severnej strane). Z ikon je najcennejší Posledný súd z konca 18.storočia (na plátne). Pozornosť upúta taktiež ozdobný luster, drevená čaša,

svietniky a ďalšie bohoslužobné predmety.